https://www.facebook.com/461823384027261/

MVDr. Jana Lalíková, Pražská 7, Zvolen (2026)

24/12/2023

Vezmi dnes sviečku do dlaní,
zašepkaj tisíc želaní,
pozri sa h**e do neba,
svieti tam hviezda pre teba.
V jej svetle svet sa ligoce,
prajem Ti krásne Vianoce.

29/08/2022

V dnešnom článku sa pozrieme na to, ako naučiť psa vychádzať s inými zvieratami doma. Ďakujem za tip na tento článok a ak by ste sa chceli dozvedieť, ako riešiť konkrétne problematické situácie so svojím psom, rada vám odpoviem v niektorom z nasledujúcich článkoch. Pri tom, aby sa pes naučil správať sa pri iných domácich zvieratách, je hlavná bezpečnosť pre všetky zúčastnené strany. Preto odporúčam aby pri takomto výcviku boli aspoň dve osoby, pričom jedna manipuluje so psom a druhá so zvieratkom /pozor na bezpečnosť manipulujúcej osoby, zvieratá reagujú rôzne v stresových situáciách a keď sú vystavené potenciálnemu nebezpečenstvu/, na ktoré sa pes učí reagovať. Toto sa dočasne dá vyriešiť aj prepravou, klientkou, alebo niečím, kde vieme zvieratko bezpečne skontaktovať so psom. V každom prípade si však myslím, že najlepším riešením je aby sa výcviku zúčastnilo viac osôb. Ešte raz zdôrazňujem, že situáciu je dôležité pripraviť tak, aby bol hlavný zreteľ na bezpečnosť. Keby som ja učila psa na iné zviera, umiestnila by som ho v prepravke na stred izby a vošla tam so psom, ktorý je pod kontrolou, v takom prípade aj ak poslúcha dobre by som ho mala na vodítku. Dbala by som na tom, aby som bola pokojná a v tomto duchu by som pristupovala ku prepravke. Ak by pes prejavoval známky vzrušenia, vynútila by som si jeho pozornosť /rozhodne by som hľadala pozitívne možnosti, ako pamlsok, pískacia hračka, precvičovanie povelov.../. Kým by som pristúpila so psom ku prepravke, uistila by som sa, že je pes tiež pokojný. Táto fáza môže trvať aj dlhšie a nemusí prísť na prvom výcviku, záleží to na mnohých faktoroch. V každom prípade v tejto fáze si pes zvyká na prítomnosť tohto zvieraťa vo svojej blízkosti. Keďže takéto stretnutia sú primárne stresom pre obe zúčastnené strany, pre psa aj pre zvieratko, je dôležité, aby celá akcia prebehla v čo najväčšom kľude. Preto by som psovi upriamením pozornosti na mňa nedovolila štekať ani sa podobným spôsobom prejavovať. Ako som už spomenula, ku prepravke by som nechala psa pristúpiť až vtedy, keď by bol pokojný. Treba počítať s tým, že je možné, že aj keď pes v kľude príde k prepravke, môže sa to zmeniť v priebehu okamihu. Trebárs aj taká vec, ako je reakcia zvieratka nejakým zvukom, alebo pohybom na psa môže vyvolať vášnivú reakciu zo strany psa. S týmto treba dopredu počítať a psychicky sa na to pripraviť. Ak by sa takéto niečo stalo, je dôležité, aby ste ostali pokojný. Keď je pes pod kontrolou, situácia je relatívne bezpečná. Keď sa dostanete po tento bod, je dobré mať premyslené, ako chcete, aby sa váš pes pri tomto zvieratku správal. Je načase dať psovi jasne najavo, čo po ňom požadujete. Keď sa naučí, ako sa má správať keď je zvieratko v prepravke, je načase, aby sa stretli bez bariéry, ktorá ich oddeľuje. Tu je fakt dobré mať asistenta, alebo minimálne skvelý cit, aby ste situáciu udržali bezpečnú a v pohode. Dosť pomôže, že pes už je zvyknutý na prítomnosť zvieratka a že už vie ako sa má správať v jeho prítomnosti. Keď však zmizne bariéra, môže to byť pre psa hodne vzrušujúce a aj kvôli tomu odporúčam asistenta, ktorý manipuluje so zvieratkom a v prípade potreby ho odstráni z dosahu psa. Takto by som postupovala, s tým, že kontakt zo zvieratkom by som nechávala čím ďalej tesnejší, až do takej miery, akú by som chcela mať konečnú. A kontrolu nad psom by som postupne s tým ako by sa učil správať v prítomnosti tohto zvieratka uvoľňovala. Celý proces je náročný v tom kontexte, že idú do interakcie dva druhy, pričom každý môže byť do istej miery nevypočitateľný a ešte si môžu navzájom, alebo z jednej strany ublížiť. Z toho ohľadu do takéhoto výcviku ja hodne zapájam aj intuíciu a pozorovanie. Toto je však na tom celom výcviku ťažko uchopiteľné. Určite však odporúčam, aby ste čo najbezpečnejším spôsobom naučili svojho psa, ako sa má v prítomnosti tohto zvieratka správať. Ja osobne, pokiaľ by to bolo možné by som psa naučila, že si môže svojho nového kamaráta oňuchať a potom mu má dať pokoj, alebo ak by to bol problém pre zvieratko, tak ho má rovno ignorovať. Aj toto je však viac o cite, ako o nejakom exaktnom prečo. Dúfam, že vám článok pomôže a že bezpečne skamarátite svojho psa s vašim ježkom. Prajem veľa úspechov a nádherný týždeň.

22/08/2022

Dnes sa pozrieme na Ivkin typ ako dôverovať psovi, keď sa dostáva do problematickej situácie. Aby som mala dôveru voči psovmu správaniu v akejkoľvek situácii je pre mňa dôležité vôbec poznať a vedieť ho ovplyvniť v tej situácii. Aby som to dala do úplne zrozumiteľného kontextu, potrebujem sa do takých situácií so psom dostávať a potrebujem jeho aj seba naučiť, ako sa máme správať a navzájom si dôverovať. Aby bolo úplne jasné o čom hovorím, tak to prirovnám k urobeniu si vodičáku. Snáď nikto nedostal vodičák len za to, že sa pozeral na autá, prípadne sa vozil na zadnom sedadle. Keď ste si robili vodičák, tak ste proste museli sadnúť do auta a naučiť sa šoférovať. Iste najprv to bol možno trenažér a cvičisko, no bez toho, aby ste sa zaradili do dopravy by asi nebolo veľmi bezpečné urobiť vodičák. Takže bez ohľadu na to, že situácia nebola úplne bezpečná, ale bola viac pod kontrolou, ako by ste vyrazili v aute sami bez inštruktora a bez toho, že aj on do istej miery auto ovláda, ste sa zaradili do dopravy. Takto ste jazdili nejaký čas, ideálne dovtedy, kým ste sa naučili ovládať auto a aj veriť svojim schopnostiam, že to dokážete. Potom prišla skúška, ktorú keď ste urobili, dostali ste vodičák. S výcvikom na náročné situácie je to veľmi podobné. Proste potrebujete ísť do takej situácie, ktorá je problémová. Čiže ako prvé je treba porozmýšľať, kde takú situáciu nájdete, prípadne ako si ju viete pripraviť. Ako sme sa osobne rozprávali, na tvojom mieste by som použila dostihovú dráhu, prípadne nejakého kamaráta na bicykli, skejtborde, kolieskových korčulách... Situáciu si treba prispôsobiť tak, aby bola čo najbezpečnejsia a aby bol pes čo najviac pod kontrolou. Odporúčam použiť stopovačku a na situáciu sa pripraviť, aby to bolo fakt bezpečné. Teraz popíšem ako som ja učila svoje psy rešpektovať cestu, čo je relatívne nebezpečná situácia a je tu tenká hranica medzi dôverou a bezpečnosťou. Aby bolo jasné, ja som učila svoje psy rešpektovať cestu bez stopovačky a akejkoľvek podpory, no na druhej strane boli vtedy ešte malé šteňatá. Začala som ich učiť v noci, kedy veľmi nejazdia autá a ak aj áno, je ich vidieť z ďaleka. Učila som ich to hlavne na dosť frekventovanej ceste, ako som však písala, začala som v noci, kedy to bolo bezpečné. Naučila som ich, že majú ostávať na obrubníku až dovtedy, kým im povolím prejsť. Začínali sme pri obrubníku, neskôr čoraz ďalej od neho. Postupne sme taktiež prechádzali z noci do dňa a chodíme aj keď je špička. Tým, že sme sa do týchto situácií dostávali, sme sa naučili si dôverovať navzájom a samozrejme aj ja sebe. Verím, že článok pomôže a že tí z vás, ktorí potrebujú seba aj svojho psa naučiť, ako sa správať v predtým problémovej situácii si vďaka nemu nájdu ideálne svoj vlastný spôsob ako na to. Odporúčam vám, dajte si hlavne záležať na tom, aby bola situácia čo najbezpečnejšia. Pripravte si ju tak, aby ste aj vy v nej mohli byť čo najpokojnejší. Prajem vám aby sa vám skvele darilo a aby ste sa so svojim psom posunuli na novú úroveň dôvery. Majte ešte nádherný týždeň.

14/08/2022

Ahoj Ivka chcem Ti poďakovať za spätnú väzbu. To že píšem tento článok je zásluhou Tvojej odpovede, jedine preto tento článok /a že som neprestala písať/ vôbec existuje. Keď existuje aspoň jeden človek, koho zaujíma moja práca, má význam. Ešte raz ďakujem a verím, že Ti bude tento článok prospešný.
Kto je vašim vzorom? Koho by ste nasledovali, alebo nasledujete? Aký je ten človek? Keď sa zamyslíte nad týmito otázkami, určite objavíte mnoho charakteristík. Samozrejme, môžete využiť z toho všetko, čo vám pomôže. Na čo sa môžete zamerať, aby ste sa aj vy stali tým, koho chcú nasledovať. Samozrejme to platí aj byť vodcom svojmu psovi. Ako prvý bod by som uviedla otázku: Nasledovali by ste niekoho, kto neverí, že je v danej oblasti dobrý? Ak si niekto neverí, jeho okolie to z neho cíti. Preto ak chcete byť dobrým vodcom svojmu psovi, ako prvá dôležitá vec je teda, aby ste v seba ako skvelého vodcu svojho psa uverili. Ak by ste potrebovali malú pomoc je fajn urobiť si pohodlie, uvoľniť sa a položiť si pár jednoduchých otázok: Aké to je byť skvelým vodcom svojmu psovi? Ako sa ako taký skvelý vodca správam, ako dýcham, chodím, ako držím telo...? A poriadne si precítiť tú odpoveď. Ja osobne to mám tak, že keď si dám podobné otázky, precítim tie pocity, ktoré ma zaplavia, ako odpoveď. Keď to potrebujem pripomeniem si ten pocit. Samozrejme môžete si pomôcť aj vizualizáciou, alebo inými technikami, ktoré poznáte a sú pre vás prínosom.
Druhý bod začínam otázkou: Nasledovali by ste niekoho, pri kom cítite, že vám neverí? Že si vás neváži? Ja rozhodne nie. Keď si mňa niekto neváži jednoznačne to cítim. Pri takom človeku sa necítim príjemne, nie to, že by som ho ešte chcela nasledovať. Aj ak je niekto vynikajúci vo svojom odbore a má báječné výsledky, keď si o svojom okolí myslí, že sú pod jeho úroveň, ak má nasledovníkov, rozhodne ich nie je veľa. Preto ak chcete aby vás pes nasledoval je dôležité, aby ste aj vy dôverovali svojmu psovi. Aby ste vedeli, že váš pes je schopný sa naučiť to čo po ňom chcete. Keď som si myslela o nejakom psovi, že je hlúpy, musel sa tak pri mne správať a splniť moje očakávania. Ak mám dopredu nejaké predsudky zvyčajne sa naplnia. Preto aj ak by ste v minulosti nejaké predsudky o tom, či váš pes niečo zvládne, čo keby ste miesto toho radšej porozmýšľali nad tým, ako to spolu zvládnete. Opäť odporúčam vizualizáciu, alebo iné techniky, ktoré úspešne používate. Pri ľuďoch často platí a platí to aj pri psoch, že keď niekto v nich uverí, uveria aj oni, že to môžu dosiahnuť. Choďte teda príkladom a uverte v seba aj svojho psa.
Viete čo je na týchto dvoch bodoch to najlepšie? Pre mňa je to, že len tým že si uvedomím, ako sa pozerám na seba aj môjho psa a upravím svoje myslenie na pre mňa žiaduce, zmením tým aj svoje správanie. Moje správanie sa však mení prirodzene. Moja viera spôsobí zmenu môjho správania bez toho, že by som sa musela o zmenu správania aktívne snažiť. Otestujte ako to funguje vám. Opdporúčam vám aj zamyslieť sa nad tým, čo robí ten človek, ktorého si vážite najviac inak ako ostatní a ako sa pri ňom cítite. To čo odhalíte, ak to vhodne použijete, vám môže pomôcť stať sa ešte lepším vodcom aj svojmu psovi. Prajem vám preto aby ste v seba aj psa verili, očakávali, že sa budete tým najlepším vodcom, akým môžete byť a vaše očakávania sa naplnili. Majte nádherný týždeň a ak máte nejaký námet na článok, budem rada ak sa s ním so mnou podelíte.

07/08/2022

Mnoho ľudí chce vedieť výborne ovládať svojho psa. Na chvíľu sa zamyslite. Chceli by ste to vedieť aj vy? Chceli by ste aby vás poslúchal na slovo a splnil všetky vaše povely?
Ja to tak rozhodne nemám. Jediný tvor, ktorého chcem na tomto svete ovládať som ja sama. Pre svoje psy však chcem byť dobrým vodcom. Čo myslíte, aký je rozdiel medzi ovládaním a nasledovaním?
Z môjho pohľadu je ovládanie niečo čo nie je vždy veľmi dobrovoľné. Iste môže tomu čo je ovládaný priniesť aj dobré veci, za cenu že stratí vlastnú vôľu. Naproti tomu nasledovanie je z vlastnej vôle a nie je tam 100% uposlúchnutie rozkazu. Ja osobne milujem slobodu. Ak by som chcela niečo ovládať, kľudne by som si kúpila nejakú mechanickú hračku s diaľkovým ovládaním a keď by som mala podobnú potrebu, pohrala by som sa s ňou. Taká hračka nemá na výber a prirodzene splní to čo má naprogramované. Psy je možné ovládať hlavne pomocou strachu. Ak pes niečo nechce urobiť, urobí to však preto, že sa bojí toho, akú cenu by malo neposlúchnuť. Vyvolať strach sa u psov dá najjednoduchšie fyzickým násilím. Rozhodne nie som za fyzické násilie ani pri deťoch /alebo ľuďoch všeobecne/ ani pri psoch. Pre mňa existujú len dva "tresty" pre psa a ani jeden z nich psovi nijako neublíži. Jeden z nich používam hodne výnimočne, dá sa povedať, že nie častejšie ako tak raz za dva roky. Na svoje psy som ho ešte nemusela použiť a to už majú 10 a 9 rokov. Ten druhý využívam častejšie. Pointa je v tom že ani jeden z týchto "trestov" vlastne trest nie je. Je to "len" demonštrácia môjho postavenia voči psovi. Prakticky psovi len jasne dám najavo, že som tam šéfom ja a neprajem si aby sa nejakým spôsobom správal. No niektoré psy sa ma aj tak boja. Toto je fakt, ktorý existuje. Je to však faktom len vtedy ak mi príde na výcvik pes, ktorý nemá príliš veľkú dôveru voči ľuďom a tým že vyžarujem pre psy prirodzený rešpekt, môžu takéto psy reagovať ustrašene. Nie je to však trvalá záležitosť. Ak mám dostatok času pracovať s takýmto psom, takýto strach sa mení na rešpekt. Myslíte že je rozdiel medzi strachom a rešpektom?
Z môjho pohľadu strach je emócia, ktorá zväzuje toho, kto ho pociťuje. Uberá mu možnosti ako konať. Jednoznačne ho považujem za základný nástroj ovládania druhých. Rešpekt je emócia, ktorú pociťujem vtedy, keď niekoho, alebo niečo neposudzujem, prípadne myslím, že je "lepší" ako ja. V každom prípade ak niekoho rešpektujem, riešenie problému môže byť často také, ako máva ten dotyčný, minimálne takéto riešenie prehodnotím ako jednu z alternatív. Preto rešpekt mi možnosti správania skôr rozširuje. Aby som bola konkrétnejšia, tak keď mi povie niečo človek, ktorého v danej oblasti pokladám za odborníka, je vysoká pravdepodobnosť, že sa jeho radou v tej oblasti budem riadiť. Či už som mala nejaké možnosti riešenia o ktorých som vedela, budem ich mať aj po komunikácii s odborníkom minimálne toľko ako predtým, obvykle však viac. A teraz prejdime k alternatíve ovládania a tým je pre mňa vedenie. Keď niekoho vediem, je to možné iba vtedy, keď ma ten dotyčný chce nasledovať. Je tu plne zachovaná slobodná vôľa. To aby vás ktokoľvek nasledoval vyžaduje dôveru. Vytvára to vzťah. Samozrejme náš svet nie je čierno - biely. Preto je najčastejšie, že pri interakcii z nejakej časti sme ovládaní a z nejakej vedení a v iných situáciách z nejakej časti ovládame a z nejakej vedieme. Ide len o to, na ktorú stranu sa prikláňame a kam sa posúvame. Ak vás táto téma zaujala a možno by ste mali záujem vedieť, čo si myslím, že je dôležité, aby ste sa stali skvelým vodcom pre vášho psa, dajte mi v komentároch vedieť a ja napíšem o tom nasledujúci článok. Zatiaľ vám prajem nádherný týždeň plný vzájomnej úcty a rešpektu.

04/08/2022

Toto 😊

02/08/2022

V tomto článku sa pozrieme na inteligenciu psov, ako celok. Jasné, možno mnohí by povedali, že inteligencia je čisto ľudská záležitosť, preto sa na psy nevzťahuje. Určite si myslím, že každý si na toto môže urobiť svoj vlastný názor a pre neho je ten jeho ten pravý a najlepší na svete. Ja vám tu môžem napísať len ako to vidím ja. Ako prvou definíciou inteligencie, ktorá sa má vzťahovať iba na ľudí je schopnosť abstraktne myslieť. Neviem prečo si my ľudia myslíme, že to dokážeme len my. Neviem, tak ako nikto nevie, na čo myslí taký pes. Jednou zaujímavou otázkou, ktorú by sme si mohli pri tomto type myslenia položiť, je sen konkrétne, alebo abstraktné myslenie. Psy jednoznačne snívajú, o tom sa asi mohol presvedčiť skoro každý, kto má psa už nejaký čas. OK, niekto tvrdí, že sen je prehraním nejakej situácie, ktorú sme zažili /aj keď podľa mojich snov by som musela zažívať riadnu divočinu a rozhodne si nič podobné niektorým snom z môjho života nepamätám/. Ako to, že takto vie snívať niekoľkodňové šteňa, ktoré ešte veľa toho nezažilo, rozhodne nechodí a v sne evidentne niekde uteká? Myslím, že to, že niekto nemá nástroje na to, ako vyjadriť na čo myslí nám ľuďom, ešte neznamená že nerozmýšľa. Okrem snov, to čo nám môžu psy vyjadriť tak, aby sme videli, že sa niečo deje /a my sme si to mohli overiť, aby sme priraďovali tomu význam/ je napríklad keď pes pozná, že jeho pán sa vracia domov aj v neobvyklom čase a bez toho, aby to mohol nejako pre nás vysvetliteľne zachytiť svojimi zmyslami. Ja takéto "kúsky" rozhodne za konkrétne myslenie nepovažujem. Alebo čo psy cvičené na to vycítiť epileptický záchvat u človeka. Keď sme my ľudia takí múdri oproti psom, prečo to nedokážeme my? Jasné rakovinu napríklad pes zachytí vďaka pachu, na čo je podstatne lepšie "vybavený" ako my. No ťažko povedať, čo všetko hodnotí pes, aby vedel, že na niekoho prichádza záchvat. Okrem toho, toto nerobia len psy, ktoré sú na to cvičené. Mnoho psov svojím podivným správaním dali najavo, že sa niečo stane ešte predtým, ako to nastalo. Ďalšími definíciami inteligencie je schopnosť učiť sa a schopnosť riešiť problémy. Mám za to, že túto schopnosť majú minimálne všetky živočíchy a ja som presvedčená, že aj rastliny, nakoľko bez toho by podľa mňa nebolo možné existovať v meniacich sa podmienkach. Poďme teraz konkrétnejšie ku inteligencii u psov. Mám za to, že tak ako pri ľuďoch aj pri psoch existuje veľa druhov inteligencie. Keď si to zhodnotíme niektoré psy sú veľmi agilné, vytrvalé, alebo veľmi silné. Táto inteligencia by sa tak ako u ľudí mohla nazývať športovou. Tak ako my ľudia aj psy ju majú vyvinutú do rôznej miery a je mierne odlišná u každého jedinca. Potom niektoré psy sú veľmi sociálne - často emočne pomáhajú druhým zvieratám, alebo aj nám ľuďom. Svojím prístupom poskytujú bezpečný priestor tým, s kým interagujú. Takýto druh inteligencie je prakticky totožný s našou sociálnou inteligenciou. Niektoré psy sa veľmi rýchlo učia. Niektoré vedia veľmi dobre využívať trebárs čuch. Niektoré psy majú veľký záujem spolupracovať s človekom. U niektorých sa vyskytujú silné obranné vlastnosti. Takto by som mohla menovať ešte hodiny. V každom prípade však každý pes, tak ako aj každý človek je jedinečný. A ako k takému k nemu pristupujme. Predsa by sme po Olympijskom víťazovi, neočakávali, že nám napíše operu, alebo hackne NASA. Tak isto ako by som od knihomoľa neočakávala jedinečné športové výsledky. Na druhej strane asi by nebolo to najlepšie, keby sme všetci mali rozvinutý jeden konkrétny druh inteligencie. Variabilita je darom a robí tento svet zaujímavejším. Z môjho pohľadu inteligencia ani tak nie je úplne daná. Rozvíja sa a rozvíja sa tréningom. Jasné, že pre tréning sú dôležité aj vrodené predpoklady. Mopslík nikdy nebude pretekať lepšie ako chrt, už kvôli tvaru tela, krátkej hlave, čo znamená kratšie dýchacie cesty, ktoré sú oveľa viac namáhané aj pri bežných podmienkach, nie to ešte pri športe. Pri inteligencii ide podľa mňa o to zachytiť to v čom sme prirodzene dobrí a podporiť to tréningom. V takom prípade môžete dosahovať vynikajúce výsledky. To isté platí aj o psoch. V čom je práve ten váš pes výnimočný? Čím môže prispieť najviac? Keď to nájdete a podporíte tréningom je pravdepodobné, že dosiahnete ohromné výsledky. Preto je čas viac sa otvoriť tomu, čo vám práve váš pes ponúka a nájsť poklad, ktorý vám spoločne prinesie radosť a nádherne strávený spoločný čas. Prajem vám, nech sa vám to podarí. Nájdite niečo čo práve vášho psa robí takým jedinečným a tešte sa z toho.

25/07/2022

Viacerí ľudia sa ma pýtali, ako vyzerá výcvik u mňa a na čo sa môžu pripraviť. Aby som to nemusela opisovať každému osobne, rozhodla som sa na túto tému napísať článok. Pozor ak aj neplánujete prísť na výcvik ku mne je to v poriadku, tento článok vás však aj tak môže inšpirovať na zamyslenie a vy vďaka nemu môžete získať "iný pohľad na vec". Je však tak ako aj výcvik u mňa pre tých, ktorý majú skôr otvorenú myseľ, pretože to čo budem ďalej tvrdiť môže byť pre niektorých ľudí šokujúce. Z môjho pohľadu výcvik psa ani tak nie je o výcviku psa a o psovi celkovo. Mám za to, že keď niekto rieši akýkoľvek problém - aj ten so psom, rieši ho preto, že sa práve on má niečo nové naučiť. Preto ja vidím výcvik ako vzdelávanie pánov, nie psov. Aby bolo jasné o čom píšem, ak žijete v domácnosti viacerí s najväčšou pravdepodobnosťou ste si už všimli, že pes sa ku každému správa trocha, alebo aj úplne iným spôsobom. Dosť často sa stáva, že pes aspoň čiastočne rešpektuje niekoho z rodiny a ostatných vôbec nerešpektuje, alebo niekoho úplne rešpektuje. Keď sa nad tým zamyslíte, psom to celkom nie je. Pes je ten istý a jeho správanie voči jednotlivým členom domácnosti je len odpoveďou na správanie jednotlivých členov domácnosti voči nemu. Akonáhle zmeníte svoje správanie ku psovi a to neplatí len o psovi, ten zmení svoje správanie voči vám. Toto je jeden zo základných zákonov, ktoré platia vždy. Pozor však na to, že aj keď vy zmeníte správanie, zmena správania toho, kto je s vami v interakcii nemusí byť a väčšinou ani nebýva okamžitá. Keď chcem niečo dosiahnuť, čo by malo mať dlhodobé následky, je veľmi pravdepodobné, že keď sa tomu teraz budem venovať pol hodiny a potom to nechám tak, nestane sa prakticky nič. Toto isté platí aj o výcviku. Keď začnete niečo robiť inak, nemusíte ihneď vidieť zmeny, no postupom času a väčšinou sú to len hodiny, alebo dni si budete môcť všímať prvé zmeny. Budem sa opakovať, toto platí vtedy ak zmenu, ktorú ste zaviedli aj naďalej robíte. Samozrejme pokiaľ urobím nejakú zmenu v interakcii trebárs ku psovi možno úplne celkom presne neviem ani čo tým chcem dosiahnuť, ako to mám urobiť, alebo prečo to robím tak ako to robím a takáto zmena mi neprinesie žiadané výsledky, je celkom náročné s tým pracovať ďalej. Bohužiaľ toto robí veľmi veľa ľudí. Práve na to je dobré vzdelávanie a k takémuto vzdelávaniu ja počítam aj výcvik, ktorý robím. Z môjho pohľadu je výcvik psa veľmi individuálna záležitosť. Každý človek má minimálne mierne odlišné potreby a tak isto aj každý pes je iný. Aj požiadavky na psa v rámci členov jednej rodiny sa môžu diametrálne odlišovať. Toto môže byť v poriadku, nakoľko ako som už písala pes reaguje na správanie tých jednotlivých členov rodiny voči nemu. Preto robím výcvik individuálny a keď príde viac ľudí s jedným psom, vysvetlím im jednoduché pravidlá, ktoré jednoznačne fungujú a každý si ich vie použiť podľa svojich potrieb. Keďže tak ako aj celý život, my určujeme či bude výcvik zložitý, alebo jednoduchý, ja učím ľudí pracovať so psom tak, aby to bolo pre nich čo najjednoduchšie. Ako sa hovorí "v jednnoduchosti je krása" preto pri výcviku učím jednoduché pravidlá, ktoré patrične vysvetlím. Ja tieto pravidlá používam v praxi a ukážem majiteľovi psa názorne na jeho psovi /a často aj na mojich/ , že keď jedná podľa nich, pes je ochotný sa prispôsobiť. Teda to čo som opisovala, že správanie psa je reakciou na správanie toho kto s ním pracuje. Ďalej už článok asi bude zaujímavý pre tých, ktorí by zvažovali výcvik u mňa pretože tuž napíšem skôr technické veci ako výcvik prebieha. Bežne robievam výcvik len jeden, pretože ako som písala z môjho pohľadu je to učenie majiteľa. Tomu vysvetlím, ako sa má správať a prečo = aké má za následky správanie, ktoré má a čo má zmeniť na svojom správaní, aby dosahoval výsledky aké chce. Samozrejme ďalšie jednanie je už len na ňom. Mnoho mojich klientov mi potvrdilo, že keď robia to čo sa na výcviku naučili, tak im to funguje dobre. Okrem toho zvyknem povedať majiteľovi, ako svoje nové vedomosti čo najľahšie zavedie do praxe a ako to má urobiť, aby si odniesol z výcviku čo najviac. Len v ojedinelých prípadoch, keď sa trebárs u psa vyvinie nová forma správania, s ktorou si majiteľ nevie poradiť, prípadne si majiteľ niečo potrebuje opätovne potvrdiť ma vyhľadali opakovane, pričom aj napriek tomu, že ma vyhľadali opakovane, zmeny v svojom správaní voči psovi = výsledky so psom jednoznačne mali /v inom prípade by nebolo v nikoho záujme, aby výcvik absolvovali opakovane, pretože ani keď niekto vie robiť niečo najlepšie na svete a nerobí to, je úplne zbytočné ešte viac sa to učiť/. Výcvik u mňa trvá tak minimálne dve hodiny, je dobré si vyhradiť radšej viac času, aby sme stihli prebrať všetko, čo je podstatné. Z tých podstatných vecí je ešte jeho cena a tá je v čase písania tohto článku 70€. Ak by ste mali záujem o výcvik so mnou, treba zavolať a dohodnite si termín. Všetkým kto to dočítali až sem prajem nádherné dni a veľa radosti s vašimi štvornohými priateľmi.

18/07/2022

Už ho našli😊

17/07/2022

Pre mňa býva často tým najlepším spôsobom ako niečo prestať robiť, pochopiť svoje doterajšie správanie, jeho dôsledky a vďaka tomu zvoliť ešte oveľa lepšie správanie, ktoré mi prinesie lepšie výsledky. Samozrejme my ľudia sa skvele učíme z príbehov. Čím lepšie sa zahĺbite do príbehu a čím viac si ho skutočne prežijete, tým máte vyššiu pravdepodobnosť, že si ho zapamätáte a spomeniete si naň práve vtedy, keď bude treba. Predstavte si, že ste sa dostali na inú planétu, kde žijú tvory, ktoré ako ste zistili majú záujem sa o vás postarať a aj vám vymýšľajú program. Je to pre vás super, lebo sa s nimi cítite dobre a v bezpečí. Nerozumiete celkom ich reči, no niekotré veci viete vydedukovať a keďže aj tieto bytosti majú pocity, celkom spoľahlivo viete určiť, kedy sú nahnevané, smutné, alebo naopak kedy sa tešia a majú skvelú náladu. Niektoré ich slová už viete, pretože vám niekoľkokrát tak, aby vám bolo jasné ukázali, že čo dané slovo znamená. Aj niektoré iné tvory chovajú druhých ľudí a s niektorými sa stretávate. S niektorými občas, s inými možno denne. Niektorí tí ľudia sú zaujímavejší, iní menej niektorí sa s vami bavia, iní nie, niektorí sú dokonca na ostatných nepríjemní. Či vás už ostatní ľudia zaujímajú, alebo nie chodíte s týmito tvormi aj do prostredia, kde je kopa zaujímavých vecí. Sú tam také veci, alebo aj ľudia ktorí vás ohromne priťahujú, priam fascinujú. Mohli by ste im venovať celé dni a roky a stále by mali pre vás také čaro. Keďže ste na tejto planéte relatívne noví, ešte nemáte úplnú istotu, ako sa máte správať. A tu vám tie bytosti, ktoré sa o vás starajú, dajú prvý krát najavo, že teraz je ten správny čas trebárs aby ste sa k nim vrátili. OK teraz tu nie je nič, čo by ste mali momentálne lepšie a bytosti máte radi, ste radi v ich spoločnosti, tak prečo by ste to neurobili? Minimálne je to fajn pocit byť v ich blízkosti, no ešte veľakrát za to, že ste k nim prišli aj niečo zaujímavé dostanete. Možno čoskoro si všimnete, že keď vás tie bytosti síce aj zavolali, len už si vás potom nejako nevšímajú. Rozprávajú sa s inými bytosťami, sú zamyslené... keď k nim prídete v takejto situácii už to nie je ani taký fajn pocit, pretože keď vám nevenujú nijakú pozornosť, to ste radšej mohli robiť niečo zaujímavejšie. Toto sa stáva občas, no väčšinou si vás všímajú. Začnete si teda viac všímať správanie bytostí, aby ste vedeli odhadnúť, kedy vám budú venovať pozornosť a kedy nie. A potom sa stane prevratná vec. Prídete k niečomu čo je pre vás úplne fascinujúce. Ste z toho uveličený. Registrujete síce, že bytosti s vami teraz chcú komunikovať. To čo je pred vami je však také zaujímavé. Teraz to rozhodne nie je vo vašom záujme. Takže sa rozhodnete pre svoje záujmy a zistíte, že sa nakoniec nič nestalo. Možno sa tie bytosti trocha hnevali, boli aj nepríjemné, ale stále platí že sa vám to oplatilo. Teraz si už začnete všímať ďalšiu vec, ktorá vás metie. Niekedy aj keď spravíte to, čo po vás chceli tie bytosti tiež sa na vás hnevajú, alebo sú až nepríjemné. Takže si to zosumarizujme niekedy tie bytosti niečo chcú a aj keď to urobíte, ignorujú to, občas niečo chcú a je im jedno či to urobíte, alebo nie, pretože keď to neurobíte nič sa nedeje a niekedy, keď majú zlú náladu aj keď urobíte to čo chcú sa hnevajú, alebo sú nepríjemní. Ovplyvniť náladu tých bytostí veľmi neviete a keď áno, tak len trocha a len niekedy. Čo by ste robili? Ako by ste z toho vyšli?

10/07/2022

V dnešnom článku sa pozrieme na typy spätnej väzby, ktorú môžete dostať od psa v rámci jeho poslušnosti a čo vám ktorá prinesie. Prvá a veľmi bežná spätná väzba je že pás povel neuposlúchne. Ja mojím klientom radím, nech si v takomto prípade položia tri otázky. Na základe odpovede potom vedia, na čom majú popracovať. Keďže aj ja chcem mať spätnú väzbu, chcem s vami urobiť dohodu. Tieto otázky sú veľmi jednoduché, dokážu fakt pomôcť a ja vám ich veľmi rada v prípade záujmu prezradím. Ak budete mať záujem, môže to byť už zajtra. Napíšte do komentárov či vás zaujímajú a môžete pripísať aj o čom by ste chceli nasledujúci článok. Toto je obojstranne výhodný obchod. Vy sa dozviete, čo vás zaujíma a ja budem mať spätnú väzbu a námety na články. Druhou a tiež dosť častou spätnou väzbou je že pes ustrnie a čaká na ďalší vývoj situácie. Ja osobne v takom prípade psa motivujem k pokračovaniu v činnosti, ktorú od neho požadujem. Takéto správanie považujem za pre mňa prijateľné, samozrejme do istej miery. Áno chcem aby môj psy plnili moje povely najlepšie okamžite a presne je to pre ne bezpečnejšie a keď to naozaj potrebujem, dávam im to najavo svojím správaním. Podľa môjho tónu hlasu, držania tela mikropohybov... vedia, že teraz je to vážne. V týchto prípadoch poslúchajú výborne a to je pre mňa dôležité. Avšak čas, kedy pes na chvíľku ustrnie je skvelá spätná väzba pre tých, koho pes predtým povel úplne ignoroval. Aj pre mňa, keď mám tak poslušné psy, že je to pre mňa úplne najlepší pomer medzi vynaloženou námahou na výcvik a tým čo od nich chcem, je to že občas ustrnú fajn spätná väzba. Ja osobne chcem aby moje psy čo najviac používali vlastnú hlavu a kým to nepotrebujem, nedávam im povely. Aj to že nejaký povel neuposlúchne okamžite je prejavom slobodnej vôle psa. To je pre mňa OK. Keď však nejaký povel dám, platí. A tu prichádza taký druhý bonus ktorý ja vnímam pri ustrnutí. Pes ešte v tom momente nie je rozhodnutý, či povel poslúchne, alebo nie. A v tomto momente používam motiváciu - niekedy negatívnu, niekedy pozitívnu a niekedy aj-aj. Takto si na psa pritlačím, aby ma poslúchol. Keďže ja veľmi, veľmi málokedy dávam povely neuvážene /aj ja som "len" človek a chybka sa občas stane/, moja úspešnosť pri takomto "pritlačení" /môže byť trebárs aj ponúknutím pamlsku/ je veľmi vysoká. Takto si upevňujem postavenie a zároveň sa učím nenásilnou cestou čo v ktorom prípade na psa najlepšie zaberá. A konečne tá asi najžiadanejšia spätná väzba je že vás pes poslúchne. V takom prípade gratulujem, máte spoločný úspech. V každom prípade každá jedna spätná väzba má svoje výhody. Aj keď by mi asi mnoho ľudí odporovalo, aj keď pes neposlúchne, má to svoju hodnotu. Vtedy a pri druhom type spätnej väzby sa učíme. Áno je oveľa príjemnejšie pre vás a bezpečnejšie pre psa, keď poslúchne. A je to aj cieľom výcviku. Buďme však úprimní. Z čoho máte lepší pocit, keď vám niečo ide celý čas úplne hladko a nestojí to nejakú námahu ani sa pri tom veľa nenaučíte, alebo z toho do čoho ste museli dať tak primerane námahy, niečo ste sa pritom naučili a čo je hlavné DOKÁZALI STE TO!? V každom prípade správanie vášho psa je "len" spätnou väzbou na vaše správanie. Neurčuje nikoho osobnosť. Človek, ktorého pes vôbec neposlúcha nie je mizerný cvičiteľ. Len sa doteraz správal tak, že ho pes nemal prečo poslúchať. Neberte teda správanie vášho psa osobne, berte ho ako spätnú väzbu, tým čím v skutočnosti je. Majte nádherný týždeň, veľa príjemných spätných väzieb od vášho psa a teším sa na vašu spätnú väzbu.

MVDr. Jana Lalíková

24/12/2023

29/08/2022

22/08/2022

14/08/2022

07/08/2022

04/08/2022

02/08/2022

25/07/2022

18/07/2022

17/07/2022

10/07/2022

Address

Telephone

Website

Alerts

Contact The Business

Shortcuts

Share

Category