21/06/2025
Pribeh od p Jany Mokošovej:
Našiel sa Lízinka./1.časť/
Boli to Aničkine prvé školské prázdniny. Veď už bola-veľkáčka-prváčka! Prázdniny trávila u starkej na dedine.
Starkin dom bol posledný v dedine za ním bolo veľké pole ktoré obhospodorovali družstevníci a za poľom bol dlhý , hustý les s kľukatou poľnou cestou.
Túto cestičku aj les Anička dobre poznala. Na konci lesa dtálo pár chát a keďže starká chovala sliepočky, nosila do tých chát domáce vajíčka.
Aj v ten deň kráčala Anička so starkou po cestičke. Starká niesla v košíku vajíčka a Anička cupkala vedľa nej. Dobre sa naobedovala, zjedla päť palaciniek s nutelou a šľahačkou, tak jej starká dovolila vziať si lízatko. Anička bola od neho celá lepkavá. Zrazu Anička zastala a pomyksla starkú za ruku.
"Pozri, starká! Mačiatko!"
Uprostred cesti"ky sedelo na zemi mačiatko a zvedabo sa na nich pozeralo. Anička sa rozbehla k nemu a vzala ho na ruky. Mačiatko jej radostne oblizlo drsným jazýčkom tvár.
"Fuj!" vykríkla starká a jediným pohybom ruky zrazila mačiatko na zem. To dopadlo na labky, znova si sadlo a pozeralo na nich.
"Nevieš, čo je zač!" dodala starká a pokračovala v ceste.
"Ale, starká." zamrnčala Anička a znova vzala mačiatko na ruky.
"Pozri, aké je zlatunké! A bude sa volať Lízinka. Pravda si ho môžeme vziať domov?"
Starká zastala a vzala mačiatko Aničke z rúk. "Ale... Veď to je kocúrik!"
"Nevadí, aj tak sa bude volať Lízinka!" nedala sa odstrašiť Anička.
"Kocúrik Lízinka?" bola prekvapenä starká.
"Áno, vezmeme si ho domov, veď na dedine sa mačiatko vždy zíde!" zakončila Anička debatu. Lízinka sa pazúrikmi pevne zakvačil do jej trička a nechal sa niesť.
"Dobre teda! Vezmeme si ho, ale len dovtedy, kým sa nenájde jeho majiteľ!" súhlasila starká a pokračovala v ceste.