21/07/2025
Keď je život ako na kolotoči…
Nepridávam často súkromné informácie, väčšinou si nechávam veci (hlavne smutné) pre seba. Som zvyknutá za tie roky pobiť sa so všetkým sama a nepotrebujem poľutovať.
Dnes bol tiež veľmi zlý deň, ale tento sem dám, aby ste mali predstavu, prečo sa občas neusmievam. Dnešok začal tak praobyčajne ako väčšina dní, a ešte neskončil. Mám teda nádej a zajtrajšok bude verím lepší 🙏.
Jalapeno zjedol ešte skoro ráno dvojitú porciu paté s mliekom z fľašky, doobeda len polovičnú (čo je u bežných mačiat celá, on rád papá) a na obed už to z neho šlo ako z fontány. Stále sa ale so mnou hral a hrýzol ma do nosa (to robí rád, odkedy mu vykukli zuby). Hneď sme šli na veterinu.
3,5 týždňa u nás, karanténa dávno za nami a na teste mu vyšli panleukopénia a corona. Najväčšia nočná mora záchranárov.
Ešte na Valentína som kúpila manželovi lístky na Alanis Morissette, koncert bol dnes v Budapešti. Lebo je to naša “spoločná vec” a pretože si to naozaj zaslúži, keďže ma vo všetkom podporuje, pomáha mi ako vie a bez neho by nebola Mačkáreň, ani OZtko.
Situácia, ktorú nechcete riešiť, radšej by ste sa zobudili o deň neskôr a mali všetko za sebou.
Ale to sa nestalo a tak som sa rozhodla na ten koncert ísť. Pre neho, pre nás. Napriek tomu, že som nemala absolútne náladu, napriek výčitkám svedomia (Jalapeno je hospitalizovaný a spraviť som pre neho viac nevedela.)
Bola som v živote na veľa koncertoch, tento bol ale ten najemociálnejší zo všetkých. To je tak, keď stojíte pod pódiom a cez frustráciu, hnev z nespravodlivosti osudu cítite ešte aj bolesť a bezmocnosť striedajúcu smútok 💔. Alanis na koncerte vypadlo zopár sĺz a aj keď nikdy neplačem, ani ja som sa chvíľu neudržala. Obloha sa stále viac zaťahovala, čakala som búrku. Ale neprišla. Namiesto toho mi mama poslala správu, že má potvrdenú boreliózu.
Do nosa mi vietor privial vôňu mačatkovskej srsti, akú má len Jalapeno. A ja som sa zľakla, že ho už nikdy nebudem cítiť. Napriek tomu som si z toho všetkého niečo odniesla. Poobede po stanovení diagnózy som prisahala, že ak sa mu niečo stane, končím so záchranou. Teraz si však uvedomujem, že som nič zlé nespravila, nič nezanedbala, len život proste občas nie je fér. Čím skôr sa dokážem postaviť spät na nohy, tým skôr viem robiť racionálne rozhodnutia. Musím. Držte palce najmenšiemu z najmenších 🙏. Zajtra berieme Bountyho na veterinu kvôli séru a verím tomu, že každý z nás robí všetko pre to, aby sme mu zachránili kožúšok 🍀.
