20/01/2015
Na taketo ucely sa zbieraju plastove vrchnaky----- pre Maximka
Ako to funguje? Kam to dávajú, čo s tým robia? To sa ma pýtali kamaráti skoro vždy, keď mi dávali igelitky plné plastových vrchnákov. Pokrčila som plecami -neviem. V škole povedali, že sa zbierajú pre postihnutého chlapčeka. Za peniaze za ne mu potom kúpia vozík. Pani učiteľke dôverujem a tak som si vždy povedala, že určite majú v škole mechanizmus ako zabezpečiť, aby tie desiatky kíl farebných plastových kúskov neskončili zbytočne na smetisku.
Včera som bola na návšteve u mamy štyroch detí. Vošla som do dvora – a pred garážou stáli veľké vrecia plné vrchnákov. „Čo s nimi robíte?“, opýtala som sa hneď vo dverách. „Aj my ich zbierame, ale nikdy neviem, kde končia.“ Mama držala za ruku staršieho štvorročného syna. „Tie vrchnáky sú pre nás peniaze.“ A tak som konečne našla niekoho, kto mi vysvetlil nielen mechanizmus, ale aj presný dôvod, prečo ich odkladať.
Maximko bude mať 5 rokov, narodil sa 15.11.2009, o 13 týždňov skôr, ako sa mal, v Banskej Bystrici. Váha 1050 g, dĺžka 34 cm. Dlho mal problémy s dýchaním. Bojoval so žltačkou, mal niekoľko transfúzií krvi a podstúpil operáciu sietnice v BA. Bol stále sondovaný, nemal dobrý sací reflex. Keď aj niečo vypil, hneď sa zadýchal. Každé volanie do Banskej Bystrice bolo plné strachu, ako sa má. Nakoniec sme si ho mohli ako 4,5-mesačného vziať konečne domov. Maxim má ešte 2 bratov, 24-ročného Matúša a 8-ročného Alexa. Alexko sa tiež narodil predčasne, v 28 t.t. Veľa sme si s ním prežili, napriek tomu je na tom super. S Maximom nasledoval ten istý kolotoč vyšetrení, ako s Alexom, ba ešte viac. Maximko napredoval oveľa pomalšie. Tiež sme cvičili Vojtovku, k tomu plávanie, hipoterapia. Navštevujeme očné, pľúcne, neurológa, fyzioterapeuta. Ako 1 a pol ročný začal štvornožkovať a keď mal necelé 2 roky, urobil 8 krokov sám. Odvtedy napreduje, ale doteraz sám nechodí. Keď mal 3 roky, na magnetickej rezonancii mu zistili Dandy Walker syndróm – nemá vyvinuté centrum reči a rovnováhy. Aj keď podľa lekárov nebude chodiť a rozprávať, my sa s ním celkom dobre dorozumievame, odpovedá nám kývaním hlavy ,,ano – nie,, alebo ukáže, čo potrebuje. A čo sa týka chôdze, verím, že sa dostaneme do ADELI a tam ho „rozchodia“ . Má rád zvukové, svetelné hračky, no najradšej by sa hral s rádiom, vtedy je z neho hotový „didžej“ – prepína, ladí a hľadá čo najlepšiu pesničku. Je to malý beťár. Aj keď je mentálne pozadu, nechodí, nerozpráva, nosí plienky, nevymenili by sme ho za nič na svete.
