16/11/2025
Jedného dňa sa ulica stala tichou, a mačka povedala svojmu mačiatku:
— Moje malé, odteraz sa musíš postaviť svetu sám.
Mačiatko sa vystrašene spýtalo:
— Ale mama, ty ma predsa ochrániš!
Mačka sa smutne usmiala:
— Nemám domov. Moje steny sú ulice, moja strecha je nebo. Skrývala som sa, aby som ťa zachránila, ale teraz si vyrástol. Musíš sa naučiť prežiť v tejto ľudskej džungli.
Mačiatko zaplakalo:
— Mami, nechoď preč! 😿
Objala ho a zašepkala:
— Naučím ťa, ako nájsť jedlo, kde sa schovať pred slnkom, ako hľadať prístrešie pred dažďom, a ako loviť, keď nebude čo jesť...
— A pred čím sa mám ešte skrývať, mami? — spýtalo sa.
Mačka stíšila hlas:
— Pred všetkým iným utečieš… ale ak stretneš ľudskú krutosť, neprežiješ.
V tej chvíli obaja plakali. A malé mačiatko pochopilo: čaká ho ťažký život — bez domova, bez tepla, bez mamy.
A možno nikdy nespozná, čo je to láska… 🕯️💔
Kronika uličnej mačky, ktorá nikdy nepoznala dotyk lásky. 🐈
